Mnohokrát to závisí od "veľkosti" operačného zákroku, ale dovolíme si trvdiť, že ľudia nie sú dostatočne poučení o možnostiach a dôležitosti predoperačnej prípravy (hlavne, čo sa týka zákrokov na opornom systéme tela) a niekedy dokonca ani o možnosti, či potrebe pooperačnej liečby. Prečo tomu my vo fyzioPro pripisujeme takú váhu?
Prax nás presvedčila o tom, že človek ako taký (bez ohľadu na to či športuje alebo nie) nevie poriadne ovládať svoje telo. Dokážeme sa pokaziť aj v tých najzákladnejších polohách ako je sed, ľah a stoj. Je teda viac ako samozrejmé, že sa takýto zlý stereotyp potom prenesie aj do pohybu a tnz. že máme aj zlý stereotyp sadania a vstávania zo sedu, zlý stereotyp líhania si do postele a vstávania z nej, zlú chôdzu atď. Všetky tieto zlé stereotypy (statické aj dynamické) sa naše telo snaží kompenzovať. Nedá sa to však robiť "večne". Prichádza bolesť. Prvý varovný signál ničeného tela. No väčšina ľudí ho ignoruje alebo užije nejaké analgetikum, aby bolesť potlačila. Menej aktívny človek takto dokáže fungovať roky. Tí aktívnejší v podstate tiež, ale chuť športovať a hlavne neprestať ich prinúti užívať lieky častejšie a pod ich vplyvom dokonca absolvovať preteky a súťaže. Výsledkom je zranenie.
Možno sa Vám zdá, že sme odbočili od témy, ale hneď to vysvetlíme, najlepšie priamo na nejakom príklade. Športovec - bežec, ktorý si zranil koleno - potrhal kolenné väzy, alebo poškodil meniskus. V takomto prípade je väčšinou indikovaná operácia. Pacient počká pár týždňov...oddychuje....nohu nezaťažuje....a potom je to už rýchle. Laparoskopicka operácia s prísľubom rýchlej rekonvalescencie (veď len malý zásah do organizmu), rehabilitácia pár dní a má sa to zlepšovať. Vec vybavená. My sa však pýtame: "Prečo došlo k tomu úrazu? Kde nastala chyba?" Ak čítate pozorne, odpoveď už viete. V zlom stereotype behu. Áno. Úrazu sa dalo predíjsť. No bavme sa o tom, čo spomíname v nadpise - pred a pooperačná liečba. Čo sa dá robiť pred operáciou? Tou najdôležitejšou úlohou predoperačnej liečby je pripraviť pacienta/klienta na samotný zákrok. Vysvetliť mu čo sa stalo, prečo sa to stalo a čo sa bude diať ďalej. Naučiť ho postarať sa o seba v prvých dňoch operácie - čo robiť s nohou, čo s jazvou, čo cvičiť a ako, a čomu sa naopak vyhnúť. Nacvičiť správne prevedenie pohybu.Správny stereotyp. Vysvetliť postupnosť hojenia, ale aj používanie barlí a pod. Takto pripravený človek zvláda stres z nastávajúcej operácie oveľa lepšie a aj jeho rekonvalescencia je rýchlejšia. Pooperačná liečba je tým pádom "jednoduchšia". Už vieme, kde bola chyba a ako to opraviť. Zlepšujeme svalovú silu, hybnosť a popritom pracujeme na správnom stereotype stoja, chôdze, behu...aby sa to už nezopakovalo.
Nás takáto práca teší. A viete čo ešte? Páči sa nám, ako tí naši klienti potom dávajú pozor na svojich kolegov v práci,kamarátov či spolušportovcov a učia ich ako sa to robí správne :) To je najviac! Ďakujeme!